Ústavná liečba
ÚSTAVNÁ LIEČBA
Ústavná liečba drogových závislostí je súborom psychoterapeutických, fyzických, kultúrnych a sociologických aktivít, ktoré nemožno presne vymedziť jednotlivými bodmi liečebného systému. Jedna aktivita sa tu prelína aj do ďalších troch, štyroch oblastí.
Dĺžka špeciálnej odvykacej liečby je určená predovšetkým zdravotníckym zariadením, v ktorom je zabezpečovaná. Vo všeobecnosti je to od 8 do 12 týždňov, čo je v súlade s celosvetovým štandardom.
Pri stanovení dĺžky liečby sú do úvahy brané aj nasledovné okolnosti: celkový fyzický a psychický stav pri prijatí; životná situácia zo sociálneho hľadiska; dĺžka predchádzajúcej alkoholickej a drogovej kariéry; dĺžka predchádzajúcej abstinencie (ak ide o recidívu choroby); spôsobilosti využitia následného doliečovania a ešte viacerých doplňujúcich kritérií. Skrátenie, alebo predĺženie liečby v rámci stanoveného štandardu zdravotníckeho zariadenia zvažuje terapeut pri každom pacientovi osobitne.
Úlohou tejto práce je podať čo najvšeobecnejší obraz o ústavnej liečbe pri drogových závislostiach. Popísať tie najhlavnejšie liečebné techniky a aktivity, ktoré sú vo všeobecnosti využívané, aj keď tie-ktoré jednotlivé zdravotnícke zariadenia ich pri liečbe nepoužívajú. Ako príklad je možné uviesť averzívnu terapiu či bodovací systém - sú liečebne, kde sa už v liečebnom režime nenachádzajú.
VZÁJOMNÉ VZŤAHY
Celkový úspech ovplyvňuje viacero faktorov. Predovšetkým je to však pacientova motivácia - JEHO VNÚTORNÁ POTREBA PRESTAŤ PIŤ, PRESTAŤ BRAŤ DROGY. Ďalej je to PRIJATIE ZODPOVEDNOSTI ZA SEBA SAMĚHO A ZA SVOJE KONANIE. Na to potom nadväzuje ZMENA DOTERAJŠIEHO ŽIVOTNÉHO ŠTÝLU A NOVÉ USPORIADANIE HODNOTOVÉHO REBRÍČKA.
Pri nástupe liečby je postoj pacienta k terapeutovi väčšinou negatívny. Pacientov vybudovaný racionalizačný systém pôsobí až kontraterapeuticky a ponúkaná dôsledná a dlhodobá abstinencia nie je až tak veľmi príťažlivá. Aspoň zo začiatku nie.
Zohľadňujúc tieto skutočnosti terapeuti presadzujú model vzájomných vzťahov na princípe, kde dávajú pacientovi jasne najavo, že si ho vážia ako človeka a chcú mu pomôcť, ale na druhej strane sú nekompromisne odmietaví k jeho drogovému abúzu.
DETOXIKÁCIA A VSTUPNÉ VYŠETRENIE
Prebieha v prvých dňoch ústavnej liečby. V tomto období zdravotnícky personál dbá na čo najmenej zdravie ohrozujúcom prekonávaní nepriaznivých dôsledkov (psychóz, symtómov, odvykacieho syndrómu, záchvatov a pod) za pomoci liekov, alebo aj bez nich, čo je podmienené typom závislosti a stupňom zdravotného poškodenia organizmu. Po prekonaní detoxikačnej krízy je vykonané opätovné posúdenie zdravotného stavu a ak je to potrebné, je stanovená medikamentózna liečba.