Fázy abstinencie

FÁZY VÝVOJA ABSTINENCIE OD HAZARDNEJ HRY.

ZÁSADY ABSTINUJÚCEHO HRÁČA.

Abstinencia je zisk z výkonu. Nie je to len nehranie (nevyhnutné zlo), bez zmeny postojov k sebe, iným ľuďom a k svojmu životu.

Abstinencia je proces a jej momentálna kvalita závisí od usilovnosti, dôslednosti a čestnosti abstinujúceho voči sebe.

Tak ako si abstinujúci hráč vytvára vlastnú podobu života v abstinencii, učí sa prijímať seba ako abstinujúceho od hazardnej hry. Spoznáva svoje potreby a záujmy. Abstinencia sa stáva jeho výtvorom - originálnym dielom, ktoré sa časom mení, nie je samozrejmosťou a vyžaduje si starostlivosť. V očiach abstinujúceho stáva sa hodnotou, o ktorú nechce prísť. Časom abstinujúci vníma abstinenciu ako súčasť svojej osobnosti. Ako istú životnú filozofiu, ktorá je prostriedkom k spokojnému žitiu a nie hotový výtvor vystavený vo vitríne, teda stojaci mimo človeka.

Podobne ako sa vyvíja závislosť od hazardnej hry, tak aj abstinencia má svoje štádiá vývoja:

1. fáza

"Nesmiem hrať, lebo musím abstinovať."
"Malý abstinent a Veľký hráč":

  • prerušenie a skákanie do reči
  • nereagovanie na to, čo mi druhý hovorí ( môže mu zdať, že ho ignorujem, nechápem )
  • odmietanie bez slov ( pohŕdanie v tváry, v hlase )
  • vyjadrovanie výčitiek namiesto svojich pocitov ( v druhom rastie napätie, úzkosť alebo hnev )
  • neúprimnosť, zastieranie pravých pocitov a potrieb ( hranie, masky )
  • nejasnosť a nekonkrétnosť vypovedanej informácie
  • zveličovanie, preháňanie ("ty vždy, všetko ...", "ty nikdy nič ...")
  • upodozrievanie zo zlého úmyslu ( napr. z egoizmu )
  • prekrúcanie skutočnosti ( napr. aby sa druhý cítil vinný, neschopný )
  • nesúlad mimoslovného prejavu ( výraz tváre, gestá, tón hlasu ) so slovami
  • unikanie od témy rozhovoru ( vyťahovanie starých hriechov...)

Konštruktívne riešenie problémov.

  • abstinencia je zatiaľ len cieľom snaženia,
  • abstinencia je veľakrát vynútená ( nutné zlo, silná kontrola zo strany príbuzných ),
  • niekedy môže byť abstinencia "časovaná" ( čakanie na recidívu, napr. až mi rodina opäť začne veriť a pod.),
  • alebo môže to byť aj "truc-abstinencia" ( "ja vám všetkým ukážem!"),
  • prvá fáza môže obsahovať aj "racionalizáciu" abstinencie - ( hľadá dôvody prečo je to dobré, že abstinuje. Utešuje sa s tým, ak príde ľútosť, že nemôže hrať. Ešte som nedospel k tým správnym dôvodom prečo nehrať.),
  • niekedy utajovanie abstinencie vyhováraním sa pri otázke : "Prečo nehráš?" - t.j. hanbenie sa za svoju diagnózu.,
  • doznievanie konfliktov doma a v práci,
  • stres zo splácania dlhov,
  • skúmanie svojich duchovných potrieb ( potreba tvorivosti, sebarealizácie, uznania, ocenenia a pod.),
  • úžas nad tým že tak dlho nehrám,
  • zodpovednejšie myslenie,
  • tzv. "ostré vedenie" = sa rovná záťaž pre svedomie, lebo jasne vidím dôsledky svojho konania pod vplyvom hazardnej hry,
  • dlhý boj o znovunavrátenie "prehratej" dôvery najbližších,
  • občasné myšlienky na hru ( aj sny o hraní - suchá recidíva),
  • niekedy opätovné zvládanie vnútorného boja "hrať či nehrať",
  • recidívy bývajú najčastejšie pod vplyvom atmosféry herne.

!!! Pozor na zmenu alebo náhradu hrania hazardnej hry za inú drogu !!!

2. fáza

"Nechcem hrať, alebo chcem abstinovať."
"Veľký abstinent a Veľký hráč":

  • prvé odmeny za abstinenciu (zľudštenie vzťahov v rodine, nové vzplanutia citov v partnerskom vzťahu, návrat sebaúcty, dôvera príbuzných a priateľov a pod.),
  • trávenie voľného času s rodinou,
  • schopnosť prijímať svoje silné a slabé stránky,
  • menej pocitov podráždenosti, viac trpezlivosti a pokoja,
  • spoľahlivosť v splácaní dlhov,
  • plány ako nahradiť škody
  • začiatky aktívnej abstinencie (nielenže nehrá, ale uskutočňuje aj svoje životné plány a žije zdravým životným štýlom),
  • budovanie vlastného štýlu abstinencie,
  • zverejňovanie svojej abstinencie (hrdosť na ňu),
  • vysoká konfliktnosť s okolím (chcem zo všetkých urobiť abstinentov),
  • občasné dokazovanie si sily prítomnosťou v herni (viem ako odolať hre),
  • AHA-zážitok (je možný kvalitný, pekný život = úžas).

Riziká recidívy:

  • pre falošné sebavedomie (mne sa "to" už nemôže stať, žeby mi hranie prerástlo cez hlavu),
  • z pokušenia hrať s mierou ( pochybujem o svojej závislosti),
  • z doháňania zameškaného (depresie z vyčerpania. V abstinencii je potrebné udržiavať rovnováhu medzi prácou, aktívnym odpočinkom a spánkom).

Dôležitá je pravidelná návšteva klubov, opakovacie liečby, kontakt s liečebňou a terapeutom

3. fáza

"Nebudem hrať alebo budem abstinovať".
"Veľký abstinent a Malý hráč":

  • nastáva po pár rokoch abstinencie,
  • občas ešte psychické upomienky na závislosť ( chuť hrať, hráčske sny),
  • občas možná závisť hrajúcim,
  • aktívna abstinencia začína byť prostriedkom, nie cieľom (umožňuje byť slobodným, možnosť uskutočňovania vlastných predstáv o živote),
  • riziko prerušenia kontaktov s klubom, liečebňou, terapeutom,
  • bez problémov priznávam: "Neviem hrať". "Liečil som sa",
  • zvládanie konfliktov,
  • radosť zo stretnutí s abstinujúcimi hráčmi v kluboch,
  • niekedy nové konflikty v rodine ("paradoxné rozvody" - ak ja som vykonával určitú prácu na sebe, mám nové životné ciele a partnerka sa cíti byť nepotrebná, nedocenená
  • nerealizuje sa samostatne ako ja),

Riziko hrozí v prípade úplného prerušenia kontaktu s liečebňou, abstinujúcimi priateľmi. Jednorázové hranie nemusí prerásť do úplnej recidívy, ak sa ihneď obnoví liečebný kontakt.

4. fáza

"Nehrám alebo abstinujem".
"Veľký hráč a hráč v zátvorke":

  • nastáva približne po 8. - 10. rokoch abstinencie,
  • abstinencia je samozrejmosťou, hranie je mi ľahostajné,
  • konflikty sú zanedbateľné, čas pôsobí ako liek,
  • tvorivá abstinencia (nové životné projekty),
  • nový zmysel života, som SÁM SEBOU,
  • ochota pomáhať iným ľuďom, robiť svet lepším,
  • riziko recidívy, ak zabudnem na svoju diagnózu.

DESAŤ ZÁSAD ABSTINUJÚCEHO HRÁČA

  1. Liečim sa a doliečujem predovšetkým len SÁM PRE SEBA.
  2. Prijímam fakt, že som chorý na závislosť od hazardnej hry a moja choroba mi nebude spôsobovať problémy, ak budem TRVALO a DÔSLEDNE ABSTINOVAŤ od všetkých hazardných hier, nelegálnych drog ale aj od legálneho alkoholu.
  3. Aspoň prvý rok abstinencie nebudem pri sebe nosiť väčšiu sumu peňazí. Nebudem mať prístup k bankovému účtu a prijmem kontrolovanie môjho hospodárenia s časom a s peniazmi zo strany mojich príbuzných.
  4. Zverejním svoju liečbu a abstinenciu v užšom rodinnom kruhu a v okruhu mojich blízkych priateľov.
  5. Nebudem nenavštevovať miesta, kde je možnosť hrať hazardnú hru a ani nevyhľadávať spoločnosť aktívnych hráčov. Svoje rozhodnutie abstinovať nepotrebujem dokazovať iným.
  6. Budem pravidelne navštevovať kluby abstinujúcich hráčov, kde nachádzam porozumenie a ochotu vypočuť si moje názory. Môžem tu pre seba nájsť cenné informácie, aby som sa ďalej nemusel učiť abstinovať na vlastných chybách a na základe svojich skúseností pomáhať ostatným.
  7. Obnovím staré záľuby a budem sa zaujímam sa o nové spôsoby trávenia voľného času so zameraním na upevňovanie telesného a duševného zdravia.
  8. Usilujem sa o udržanie rovnováhy medzi prácou, aktívnym oddychom a spánkom. Snaha o rýchle zarobenie množstva peňazí na vyrovnanie dlhov a "odškodnenie" rodiny ma môže priviesť k podráždenosti, vyčerpaniu a následne k recidíve.
  9. Hranie hazardnej hry nenahrádzam a nezamieňam za iné drogy. V rámci toho sa vystríham zneužívaniu alkoholu, liekov, nadmerného fajčenia a pitia kávy. Nezabúdam, že existuje aj závislosť na práci, počítačových hrách, Internete či sladkostiach.
  10. Riešenie problémov neodkladám, ani nepresúvam na iných. Rozvážne rozlišujem, na ktoré problémy mi stačia sily, od vecí, ktoré neviem ovplyvniť. V prípade potreby dokážem požiadať o pomoc.

Jedenáste doporučenie:

Prípadnú recidívu hrania hazardnej hry alebo problémy s inou drogou nezatajím pred príbuznými a čo najskôr vyhľadám odbornú pomoc.