Terapeutická komunita

Je to "liečebné spoločenstvo", ktoré predstavuje organizačný systém, líšiaci sa od bežného spôsobu nemocničnej liečby predovšetkým tým , že je požadovaná pacientova aktívna účasť na liečbe. Liečebnému cieľu je prispôsobený aj liečebný program s využívaním pozitívneho vplyvu spoločenstva na jednotlivých pacientov.

Základnou myšlienkou terapeutickej komunity je to, že ľudia s rovnakým problémom ( napr. s drogovou závislosťou) si dokážu medzi sebou účinne pomáhať. Dokážu si jeden druhému poskytovať účinnú oporu, učiť sa jeden od druhého, hodnotiť jeden druhého. Terapeutickú komunitu tvoria: terapeuti ( lekári a psychológovia), stredný zdravotnícky personál a pacienti v liečbe.

V komunite je pacient terapeutom vedený k tomu, aby sa naučil prežívať a vyjadrovať svoje city a aby dokázal preberať zodpovednosť za svoje konanie. Je vedený k tomu, aby prejavoval svoje kladné a záporne prežívanie udalostí. Je vedený k tomu, aby neunikal od problému a aby prežíval aj tie pocity, ktorým sa v minulosti vyhýbal a ktoré zostali " zablokované". Správanie terapeuta je v tom prípade provokujúce, konfrontačné a zámerne frustrujúce.

V komunite však terapeut používa aj techniku racionálnej terapie, kde sa obracia na logické myslenie pacienta :

  1. objasňuje mu jeho neprimerané náhľady a argumentuje proti ním ;
  2. poskytuje mu primerané informácie a návod, ako prekonávať ťažkosti a problémy;
  3. snaží sa ho presvedčiť o správnosti názorov, ktoré sú mu v liečbe ponúkané.

Tým, že sú korigované pacientove nesprávne názory, nepriamo sú ovplyvňované aj jeho emočné reakcie, a tým aj jeho nesprávne konanie.

ri racionálnej terapii terapeut vystupuje ako expert v oblasti psychológie, psychopatológie a medziosobnostných vzťahov. Konfrontuje pacientove skreslené predstavy s realitou a terapeutove vystupovanie je rázne a sebaisté. Informácie a pokyny sú podávané direktívne, čo je veľmi účinné hlavne pri sugestibilných pacientoch, vyhľadávajúcich vedomostné vedenie a životnú oporu. Terapeut však môže rovnako vystupovať s veľkou dávkou spoluúčasti na pacientovom prežívaní udalostí a pacienta vedie k spolupráci na hľadaní pravdivých informácií, napr. "Máte svoje určité predstavy, ktoré môžu byt, no ale aj nemusia byť správne. Preskúmajme ich spoločne."

Empatický prístup je účinný pri pacientoch, ktorí úzkostlivo lipnú na svojich predstavách a zakladajú si na samostatnosti vlastného úsudku. Podstatné je to, že pacient s terapeutom aktívne diskutuje. Terapeut počúva pacientove názory, súhlasí s tými, ktoré sú správne a polemizuje s tými, ktoré sú chybné a spôsobujú pacientovi problémy a ťažkosti.

Racionálna psychoterapia pri liečbe drogových závislostí je vykonávaná na kolektívnych sedeniach, kde sú objasňované dôsledky drogovej závislosti, podrobnejšie je to popísané v časti didaktoterapia.

V repertoári komunity je aj príprava pacienta na abstinenciu, kedy je pacient podrobovaný náročným situáciám a frustračným zážitkom, vyžadujúcim si veľkú mieru sebaovládania, sebakontroly a zvládavania afektu v triezvom stave, bez pomoci drogy.

Pacient sa učí vyvíjať svoje vôľové úsilie, ale prežívať aj stavy prirodzenej eufórie z činnosti spoločenstva, spoločenských akcií, športových výkonov a z kultúrnych podujatí, ktoré nahrádzajú predchádzajúcu drogovú pseudoeufóriu.

Súčasťou psychoterapeutickej starostlivosti má byť aj spolupráca s rodinnými príslušníkmi pacientov. Môže to byt robené formou "terapeutických návštev" počas liečby životného partnera, či niektorého z rodičov. Pokračovaním môže byť účasť na rodinných psychoterapiách alebo motivačných sústredeniach (pacienti, rekonvalescenti, životní druhovia, deti).

Spoločenský život v komunite zahŕňa niekoľkohodinovú pracovnú činnosť, služby na oddelení, zabezpečovanie funkcií v pacientskej spoluspráve a aj spoločenskú zábavu i poučenie (kultúrny program, kvíz).

Základné pravidlá komunity:

  1. dôsledné dodržiavanie liečebného programu;
  2. otvorené rozprávanie o všetkých veciach pred komunitou;
  3. neunikanie pred problémami a spolupráca s ostatnými členmi komunity;
  4. konkrétne rozprávanie o svojom probléme (napr. o pití);
  5. rozprávanie o tom, čo je prežívané v týchto chvíľach, na tomto mieste;
  6. nerozširovanie informácií mimo komunitu;
  7. písanie vlastných myšlienok do denníka;
  8. aktívne zapájanie sa do práce i športu;
  9. počúvanie názorov iných, premýšľanie o nich a robenie vlastných rozhodnutí. 

Schematický náčrt priebehu komunity:

  1. pieseň;
  2. myšlienka dňa (týždňa);
  3. hodnotenie jednotlivých pacientov i celej komunity (udelenie plusových a mínusových bodov, ak liečebný program obsahuje bodovací systém);
  4. navrhnutie a schválenie režimu dňa (pracovná terapia, šport, kino a pod.);
  5. schvaľovanie priepustiek.