Fázy rozvoja
FÁZY ROZVOJA PATOLOGICKÉHO HRÁČSTVA.
1. Vyhrávacia fáza
Budúci hráč má "začiatočnícke šťastie". Pri hre prežíva povzbudzujúce euforické pocity. V hráčovi narastá sebavedomie, verí, že môže vyhrať, kedy sa mu zachce. Čas a peniaze vynaložené na hru sú ešte v rámci sociálnej únosnosti. Hráč nachádza potešenie v atmosfére herní. Slasť a vzrušenie z hry vyhľadáva čoraz častejšie a aby dosiahol žiadúce pocity, zvyšuje stávky. V čase nehrania rád sa oddáva fantáziám o výhrach a je neprimerane optimistický.
2. Prehrávacia fáza.
Hráč v nasledujúcej fáze už prehráva stále viac peňazí a snaží sa ich vyhrať späť. Hráva osamotený a chváli sa občasnými výhrami. V jeho myslení už prevláda hazard. Hrá stále viac, volí riskantnejšie varianty hry, hrá na viacerých automatoch súčasne... V dôsledku vývoja už nedokáže prestať s hrou, ani keď prehral vopred stanovený limit peňazí, ani po dlhom období prehier... Svoje prehry tají a hranie maskuje, alebo bagatelizuje. KLAME čoraz viac. Potajomky berie z domu peniaze alebo cennejšie veci a predáva ich pod cenu. Požičiava si peniaze od príbuzných, spolupracovníkov a náhodných známych. Dlhy nieje schopný včas vrátiť, zadĺženosť vzrastá. Dochádza k narušeniu rodinných vzťahov. Problémov v zamestnaní pribúda a dochádza k nepríjemným situáciám pri vymáhaní dlžôb veriteľmi. Hranie sa už nedá udržať v tajnosti. Keď vyjde najavo často až hrozivý rozsah materiálnych a nemateriálnych strát, hráč zvyčajne všetko oľutuje a sľubuje, že už nikdy nebude hrať. Je ochotný hľadať pomoc. Jeho okolie a aj on samotný verí, že všetko bude v poriadku aj bez vyhľadania odbornej pomoci. Nejaký čas hráč dokáže dokonca aj nehrať. To vedie k uspokojeniu jeho príbuzných a k obnoveniu ich dôvery. Žiaľ, zväčša nasleduje tajný návrat k hraniu.
3. Fáza straty kontroly. ( Fáza zúfalstva, závislosti ).
Hráč naďalej zvyšuje stávky a predlžuje čas strávený hrou. Je neschopný prestať z hrať . Všetky pokusy vyvarovať sa hraniu končia recidívou ( návratom k hraniu ). Všetky peniaze utráca pri hre a prostriedky na hru získava aj páchaním trestnej činnosti ( krádeže, podvody, sprenevery ). Naďalej je však presvedčený, že ak vyhrá, všetko dá opäť do poriadku. Napokon hrá len už len pre hranie samotné a prípadné výhry hneď prehráva.
Závislosť vedie k zmene osobnosti hráča: je podráždený, nepokojný, precitlivelý, vyhýba sa ľuďom.
Stav sa ďalej vyvíja do úplného DEBAKLU. Dochádza k rozpadu rodinných, medziľudských a pracovných vzťahov a väzieb. Nastupujú depresie, samovražedné myšlienky a nezriedka aj uskutočnenie samovraždy. Hráč má narušenú povesť. Cíti sa osamelým a vinu za svoju zúfalú situáciu presúva na iných, cíti paniku a strach. Jeho stav vyžaduje odbornú pomoc.