Zopár krokov ku zdraviu
(Ozdravovací program dr. Fioreho)
Uznať obmedzenosť ľudských možností.
Dôležité je pripustiť a spoznať hranice svojich možností a schopností. Na čo mám a na čo nie.
Odlišovať to, čo sa zmeniť dá, od toho, čo sa zmeniť nedá.
Inak povedané, nemrhať energiu na veci, ktoré aj tak neovplyvním, ale aj nebyť pasívnym tam, kde môžem navzdory všetkým prekážkam niečo robiť a docieliť zmenu.
Vytýčiť si želaný a uskutočniteľný cieľ.
Človek dokáže oveľa viac, ako sa mu na prvý pohľad zdá, ak si vytýči konkrétny a dosažiteľný cieľ.
Urobiť prvý krok
Ak je cesta vytýčená, zostáva už len vykročiť. Prvý krok býva najťažší. Smerujeme do neznáma. Pre začiatok je správne nestanovovať si vysoké nároky. Prvý krok by sme však ani nemali brať ako samozrejmosť.
Vydržať ešte jeden krok.
Ak uvažujeme, koľko namáhavých krokov nás ešte čaká, ťarcha očakávaných prekážok nás môže úplne odradiť od nášho úsilia. Lepšie je povedať si: Ešte jeden rovnako úspešný krok, ktorý zvládnem bez zľavovania nárokov.
Zvládnuť vnútorný dialóg.
Človek v krízovej situácii by mal zvládať vlastný vnútorný rozhovor so svojím podvedomím. Vtedy si kladie otázky: Dokážem to? Chcem to dokázať? Prácou na sebe je pustiť sa do problému s postojom: Dokážem to! Znamená to: zvíťaziť sám nad sebou.
Žiť v prítomnosti.
Žiť v spomienkach na obdobie, kedy som ešte mohol hrať, môže byť vážnou prekážkou k dosiahnutiu cieľa, lebo do nálady vnáša sebaľútosť. Aj ružové alebo čierne predstavy o budúcnosti brzdia aktivitu. Najdôležitejšie je sústrediť sa na prítomnosť.
Naučiť sa žiť so svojou chorobou.
Okolie našu závislosť nepozná, ani nás v abstinencii nie je vidieť. Vďaka trvalej abstinencii máme svoju chorobu pod kontrolou a za svoju abstinenciu sme plne zodpovední. Svoj život máme vo vlastných rukách. Nemôžeme však zabúdať na obmedzenie v podobe zrieknutia sa hazardných hier, alkoholu a iných drog.
Milovať život, aj keď je naozaj ťažký.
Učiť sa tešiť aj z maličkostí, navzdory svojej chorobe (alebo vďaka nej) žiť plnohodnotný život.