Závislosť

Vo všeobecnosti rozoznávame DUŠEVNÚ a TELESNÚ závislosť.

Duševná závislosť sa prejavuje chuťou, túžbou ba až nutkavou potrebou ( užiť drogu ) hrať a pokračovať v hraní kvôli pocitom slasti a vzrušenia. Peniaze na hranie sa závislý snaží získať akýmikoľvek prostriedkami i nezákonnými.
Telesná závislosť sa prejavuje telesnými odvykacími ( abstinenčnými ) ťažkosťami, keď v tele chýba droga, alebo u hráča chýbajú látky vytvárané organizmom pri riskantnom hraní. U hráčov vzniká silná duševná závislosť. Telesná závislosť sa pridružuje len v niektorých prípadoch.

Závislosť od hrania je veľmi podobná drogovej závislosti od chemických látok - drog ( napr. alkohol, lieky, heroín a pod. ), hoci gambler (chorobný hráč) nepožíva drogu v klasickom chápaní.
V dôsledku napätia a vzrušenia z hry sa však v organizme hráča tvoria v nadmernom drogu množstve látky podobné opiátovým drogám. Telo si zvyká, prispôsobuje sa - TOLERUJE určitú zvýšenú hladinu týchto látok ( endorfíny, enkefalíny, dopamín ). Pri poklese spomínaných látok si organizmus vyžaduje ich doplnenie, hráč pociťuje chuť až nutkavú potrebu hrať. Teda tak ako pri drogovej závislosti, ak droga chýba v tele, spúšťajú sa abstinenčné - odvykacie príznaky aj u hráča.
Sú to: chuť, potreba alebo nutkavé myšlienky hrať, podráždenosť, úzkosť, depresívna nálada, nepokoj, neschopnosť sústrediť sa na niečo iné, agresivita, niekedy do konca telesné príznaky ( trasenie, potenie, zvýšená teplota a pod. ). Tieto príznaky, hneď ako začne gambler hrať, vymiznú.

Aby sa však dostavilo žiaduce vzrušenie a pôžitok z hry, musí hráč postupne zvyšovať stávky ( riskovať čoraz väčšiu stratu peňazí ) a hrať čoraz častejšie a dlhšie. Vtedy hovoríme o VZRASTAJÚCEJ TOLERANCIÍ ( prispôsobenie sa, znášanlivosť ) vlastného tela na hladinu spomínaných látok, ktoré si pri hazardnej, hre tvorí. Ak gambler nehrá, narúša sa rovnováha jeho organizmu. V abstinencii hráč znovu nadobúda zdravú rovnováhu.

Duševnú závislosť odstrániť nevieme, tá zostáva aj dôsledne abstinujúcemu hráčovi až do konca života. Preto je potrebné vyvarovať sa NATRVALO akejkoľvek hazardnej hre a návštevám zariadení, v ktorých sa hracie prístroje nachádzajú.
Z uvedeného tiež vyplýva, že človek závislý od hazardnej hry sa už nenaučí hrať z mierov, teda ani po mnoho ročnej abstinencii nenadobudne kontrolu nad prípadným hraním hazardnej hry a v krátkom čase sa ocitne v spleti problémov ako pred nástupom protihráčske liečenie.

STRATA KONTROLY nad vlastným hraním je jedným zo základných znakov závislosti od hazardnej hry a jeho neobnoviteľná ( kontrola ). Abstinencia je síce riešením radikálnym, avšak ponúka cestu ku kvalitnému, plnohodnotnému životu.
Taktiež je potrebné, aby si hráč závislý od hazardnej hry uvedomil, že je náchylnejší na vypestovanie si ďalšej závislosti ( napríklad od alkoholu ) viac než človek, ktorý nemá diagnózu závislosti. Vzhľadom na túto zvýšenú zraniteľnosť voči drogám doporučujeme vyhýbať sa ich konzumácii, vrátane alkoholu. Z praxe vieme, že práve alkohol a iné drogy, ktoré ovplyvňujú duševnú činnosť človeka, spôsobujú oslabenie ostražitosti voči hraniu a môžu byť spúšťačom hrania hazardnej hry.


TYPY HRÁČOV:

 

 

 

1. Sociálni hráči:

  • hrajú kvôli finančnému zisku alebo krátkodobo v životnej kríze,
  • nebýva u nich plne rozvinutá závislosť, dokážu prestať hrať, keď prehrajú vopred stanovenú sumu, alebo pociťujú problémy kvôli hraniu,
  • možno sem zaradiť aj dospievajúcich mladých hráčov, ktorí si hraním získavajú členstvo v určitej skupine ľudí ( potreba niekam patriť ),
  • je tu prítomné riziko vzniku závislosti, nakoľko hranie sa stáva súčasťou životného štýlu.

2. Hráči s narušenou osobnosťou:

  • mávajú nízku odolnosť voči záťaži,
  • mávajú ťažkosti so sebaovládaním ( najmä ťažko ovládajú zlosť ),
  • konajú impulzívne, rýchlo a neuvážene,
  • ťažko sa prispôsobujú realite a unikajú do problémov,
  • nemávajú pocity viny kvôli hraniu.

3. Hráči s nízkou sebaúctou:

  • hra je pre nich spôsob uvoľnenia napätia, hnevu, ktorí sa v nich hromadí ( neventilujú ho prirodzene, spontánne ) kvôli vyhýbaniu sa konfliktom s konkrétnymi ľuďmi,
  • bývajú väčšinou úspešní v povolaní aj sociálnych vzťahoch (napr. v manželstve ),
  • hranie im poskytuje pocit vyššej hodnoty seba samého ( cítia sa silní až všemocní ),
  • po skončení hry mávajú pocit viny a hanby.