Psychoterapia

PSYCHOTERAPIA

Je tou najzákladnejšou zložkou pri liečbe závislostí. Je zameraná predovšetkým na zmenu chybných postojov, na riešenie emotívnych a interpersonálnych vzťahov (vzájomných vzťahov vo vnútri spoločenstva - komunity, skupiny), na motiváciu k zmene životnému štýlu a k prestavaniu hodnotového rebríčka, ako aj na celkovú resocializáciu osobnosti. Psychoterapia ( ďalej len PT) je vykonávaná formou individuálnych a skupinových aktivít, pričom dominujú rozličné formy skupinovej PT (komunita, skupiny). Súčasťou PT sú aj diskusné aktivity zdravotnícko - osvetového alebo resocializačného charakteru, ktorých cieľom má byť informačný zisk, ale hlavne aktívna účasť pacienta na takýchto aktivitách a taktná konfrontácia poznatkov.

Skupinová psychoterapia

Skupinová PT je menším spoločenstvom ako komunita, a tým je vytvorený základný predpoklad pre hlbšie skúmanie konkrétnych situácií a postojov. Skupinová PT má rozličné formy a rôzny obsah. Vo svojej podstate začína už tým, že pacienti sú začlenení do menších skupín, od ktorých je požadované spĺňanie zadaných úloh.
Človek je tvor spoločenský a ako taký je prostredím aj formovaný. To nachádza uplatnenie aj pri liečbe závislostí, kde pacient v správaní iného člena skupiny spoznáva svoje vlastné konanie. Má tak šancu spoznať jemu nastavené "zrkadlo".
Tematické skupiny sú zamerané na riešenie základných mechanizmov potrebných pre triezvy život, môže to byt napr.:

  • Je abstinencia ľahká alebo ťažká.
  • Čo mi alkohol dal a čo mi vzal.
  • Hodnoty v živote človeka a pod.

V tematických skupinách sú podrobnejšie preberané konkrétne problémy a vzťahy, sú tam aplikované špeciálne terapeutické postupy alebo rôzne modelové situácie (napr. ruža a tŕň - spočíva v myšlienke, že v bežnom živote nemôžeme všetkým hovoriť len príjemné veci, že niekedy musíme aj pichnúť. Sú objasňované základné princípy špeciálnych postupov, napr. asertivity, empatie, "konštruktívnej hádky"...

Hlavnou úlohou špeciálnych foriem skupinovej PT (napr. psychodráma, asertívny život, empatický prístup a pod.), je podávanie modelov riešenia problémov pacientov. Naučiť ich pristupovať k vlastným problémom a ťažkostiam zodpovedne a tvorivo. Takéto PT sedenia odhaľujú nielen pacientove slabiny, ale aj jeho silné stránky a doposiaľ skryté vlohy. Pacient tu má možnosť vyskúšať si to, čo bude po liečbe vykonávať už "naostro", bez nároku na omyl.

Splnenie terapeutických zámerov si vyžaduje zo strany pacientov úprimnú angažovanosť. Preto je potrebné, aby každý pacient vo vlastnom záujme vystupoval otvorene, aby sa nesnažil zakrývať svoju skutočnú povahu (ak je pred zrkadlo postavená falošná tvár, zrkadlo odrazí len falošný obraz) - ak niečo robím len "akože", aj výsledok bude len "akože".

Pre liečebné skupiny platia tieto základné pravidlá:

1. V skupine sa má a môže o všetkom úprimne hovoriť

To znamená, že žiadna téma nie je "tabu", že pacient nebude za nič čo povie odsudzovaný. Ak niekto vystúpi s nesprávnym názorom, dostane informáciu, že jeho názor je chybný, a preto aj pre skupinu neprijateľný Každý jeden je povinný otvorene vyslovovať svoje skutočné pocity a názory na iných ľudí, čo je nevyhnutnou podmienkou pre fungovanie spätnej väzby

2. Konanie nesmie nikomu škodiť

To, čo je dovolené v skupine povedať, nie vždy je dovolené aj urobiť. Pacient napríklad môže vyjadriť svoju chuť inému odtrhnúť uši, no v skutočnosti to nemôže spraviť. Rovnako tak v zlosti nesmie poškodzovať alebo ničiť zariadenie a inventár.

3.Informácie získané v skupine sú pokladané za dôverné

To, čo sa pacient v skupine dozvie o iných ľuďoch, podlieha zásade mlčanlivosti a nie je oprávnený o tom hovoriť niekomu inému. Za nežiadúce je pokladané aj hovorenie o inom členovi skupiny, ktorý nie je prítomný. Každý má mať právo na vlastné uši si vypočuť, aké dojmy a pocity v iných ľuďoch vzbudzuje a reagovať na ne.

Denník

Denník je dôležitou terapeutickou pomôckou pri liečbe závislostí. Slúži na inventarizáciu hlavných pacientových myšlienok a zároveň je aj dôverným prostredníkom medzi pacientom a terapeutom.

Do denníka sú podrobne zaznamenávané vlastné myšlienky pacienta, najmä však:

  • vo vzťahu k skupine:
    čo sa odohráva v skupine, v komunite, ako naňho pôsobí dianie v kolektíve;
  • vo vzťahu k sebe:
    k vlastnej minulosti, k prítomnosti i k budúcnosti. Ako sa jeho vlastné skúsenosti odrážajú v dianí komunity, skupiny, izby a pod.;
  • vo vzťahu k spolupacientom a k terapeutom
    zamyslenie sa nad ich správaním a nad ich problémami (spolupacientov). Vyjadrenie sa, ako naňho takéto správanie pôsobí, čo v ňom vyvoláva, aké sú podobnosti a rozdiely s jeho životom, ako sa dokáže vžívať do konania iných.

Denník pacientovi pomáha:

  • hlbšie porozumieť sebe samému
    vyznať sa vo svojich skrytých myšlienkach a v zatláčaných pocitoch, z ktorých si niektoré doteraz ani netrúfal vedome pripustiť a priznať si ich;
  • lepšie porozumieť druhým ľuďom
    ísť pod povrch ich správania a prenikať do ich vnútorného sveta. Vžívať sa a vciťovať do ich konania a chápať ich správanie;
  • rozumieť tomu, čo sa deje medzi ľuďmi
    chápať vzájomné zákonitosti, reakcie ľudí na rôzne druhy správania, rôzne úlohy v spoločnosti, vedieť chápať význam boja o sebapresadenie, osvojenie si schopnosti podriadiť sa, ale rovnako tak byť aj aktívnym, zachytiť kladné pôsobenie skupiny, lepšie začlenenie sa do spoločnosti;
  • vnútorne pracovať na sebe samom
    tým, že pri písaní denníka má pacient šancu zamyslieť sa nad sebou samým, nad tým, čo má pre neho najvyššiu hodnotu, napr.:
    • zdravie celej rodiny;
    • spokojnosť a porozumenie v rodine, v dome, na pracovisku;
    • bezproblémové plnenie si pracovných povinností (spoločenské uplatnenie);
    • nadobudnutie vnútornej harmónie - odstránenie zdravotných ťažkostí a problémov.

V niektorých zdravotníckych zariadeniach sú zápisy v denníkoch hodnotené udeľovaním plusových bodov, v iných zdravotníckych zariadeniach sú terapeutmi hodnotené iba formou zápisu (odkazu) do denníka. Hodnotenie denníkov je individuálnou záležitosťou jednotlivých zdravotníckych zariadení.