Duševné poškodenia
Duševné poškodenia v dôsledku abúzu alkoholu.
Dlhodobý abúzus alkoholu nezanecháva stopy len na fyzickom ale aj na psychickom zdraví.
Alkoholická sebevražda
je prejavom autoagresívneho konania u osoby závislej od alkoholu, s úmyslom vedome ukončiť život, najmä ak vzniknú zdanlivo neriešit eľné životné situácie a ťažkosti vyplývajúce z pitia. Najviac sebevrážd býva počas vytriezvovania z opilosti, kedy sa dostavujú výčitky svedomia a pochybnosti o zmysle života.
Alkoholická žiarlivosť
sa výraznejšie prejavuje u mužov, ale častá býva aj u žien.
Dlhodobým abúzom alkoholu dochádza k psychickému poškodeniu, ktoré môže vyústiť do žiarliveckého bludu, čo veľakrát vedie k rozpadu rodiny.
Alkoholická epilepsia
(padúcnica) môže vzniknúť ako dôsledok ťažkého poškodenia mozgu alkoholom. Prejavuje sa kŕčmi a stavmi bezvedomia. Záchvaty sa dostavujú častejšie vo vynútenej abstinencii.
Alkoholické psychózy:
Delírium tremens (DT)
veľakrát prepuká v období vynútenej abstinencie (v prvých dňoch po úraze, alebo v prvých dňoch hospitalizácie napr. so zápalom pľúc a pod.). DT môže však prepuknúť aj pri neprerušenom abúze alkoholu. DT pre-bieha v troch fázach:
1. Štádium predzvesti (prodromálne)
DT nastupuje obyčajne po 24 až 72 hodinách. Chorý pociťuje nepokoj, tlak v hlave, hučanie v ušiach, zle spáva a trpí nechutenstvom, dostavuje sa nevoľnosť až zvracanie, celková slabosť, potenie, pocity úzkosti, tras celého tela. Niektorí chorí v tomto štádiu pociťujú odpor voči alkoholu.
2. Štádium delíria
hlavnými príznakmi sú zrakové a sluchové halucinácie, motorická dráždivosť, poruchy vedomia a výrazné pocity úzkosti. Zrakové halucinácie sa vyznačujú svojou živosťou a priestorovosťou. Počas delíria je chorý dezorientovaný. Veľakrát nepoznáva ani blízke osoby. Delírium sprevádza tremor rúk alebo aj celého tela, charakteristickým je hranatý rukopis. Pri vyvrcholení delíria môže vystúpiť telesná teplota, zvyšuje sa krvný tlak i pulz. Znižuje sa vylučovanie moču.
Delírium tremens je akútna, rýchlo prebiehajúca psychiatrická porucha. Vyskytujú sa prípady, kedy pacient na vrchole delíria zomiera v dôsledku fyzického vyčerpania, krvácania do mozgu, zlyhania obehu, alebo iných komplikácií. Pri vzniku delíria je potrebné pacienta okamžite hospitalizovať.
3. Štádium zotavenia
aktívny priebeh psychózy najčastejšie končieva hlbokým, uzdravujúcim spánkom s dlhým trvaním. Chorý aj po vyspaní sa cíti celkovo vyčerpaný, je malátny, slabý a opäť sa môže začať prejavovať nespavosť.
Alkoholická halucinóza
začína sa obvykle náhle, málokedy postupne. Na vznik alkoholickej halucinózy vplývajú aj somatické faktory: infekcie, fyzické vyčerpanie, prepracovanosť. Alkoholická halucinóza môže prepuknúť po záchvate delíria tremens a pretrvávať ako jeho pokračovanie.
Alkoholická halucinóza má tiež tri štádiá:
1. Štádium predzvesti (prodromálne)
charakterizuje ho nespavosť, slabosť, smútok, nepokoj - čo núti chorého vyhýbať sa samote a vyhľadávať spoločnosť. V tomto štádiu sklon k požívaniu alkoholu zvyčajne chýba. Toto štádium trvá niekoľko dní.
2. Štádium halucinózy
zvyčajne prepuká večer a v noci, kedy chorý trpí nespavosťou. K postihnutému začínajú prepukať prvé hlasy. Chorý cíti, že ho niekto volá... Počuje hlasy, kliatby... hrozby... posmešky... Pre túto psychózu sú typické sluchové halucinácie vo forme dialógu, v ktorom sa o chorom hovorí v tretej osobe. V dialógu jeden tábor hromží na chorého, druhý tábor sa ho zastáva. Vyskytujú sa perzekučné bludy (blud prenasledovania) alebo taktilné (dotykové) bludy. Zrakové halucinácie chýbajú alebo sú len druhotné. Pri halucinóze nie je vedomie až tak postihnuté ako pri delíriu. Chorý sa však aj tu nevie správne v situácii orientovať a blízke osoby nepoznáva.
3. Štádium uzdravenia
prejavuje sa astenickým syndrómom a nepokojom. Charakteristický je nestály spánok a desivé sny.
Akútna halucinóza trvá niekedy 1 - 2 týždne, niekedy zase iba 1 - 2 dni.
Chronická halucinóza trvá niekoľko mesiacov aj pri zachovaní plného vedomia.
Z halucinácií sa často vyvíjajú perzekučné bludy prenasledovania. Liečba pri halucinózach je obdobná ako pri delíriu.
Korsakova psychóza
je charakteristická výraznou poruchou pamäti, prejavmi polyneuritídy (najviac na nohách), atrofiou svalstva, neprítomnosťou svalových reflexov a bolesťou nervových kmeňov.
Poruchy pamäti sa vzťahujú hlavne na novopamäť, čo chorým bráni pokračovať v zamestnaní. Schopnosť zapamätávania sa však nestráca úplne, ale vzťahuje sa väčšinou na posledné obdobie pred vypuknutím choroby, napr. na posledných päť rokov. Trvalým príznakom sú KONFABULÁCIE (výmysly), ktoré sú tvorené z neskutočných a nepravdivých historiek, v ktorých hrá chorý významnú úlohu. Konfabuláciami sa snaží chorý vyplniť medzery v pamäti. Aj napriek výraznej poruche pamäti sa v niektorých prípadoch zachováva intelekt. Chorý je schopný vnímať, rozprávať vtipy a podobne. Charakteristickým príznakom korsakovej psychózy je tupá eufória, chýba náhľad psychického ochorenia.
Alkoholická paranoidná psychóza
základným znakom tejto psychózy sú bludy prenasledovania, žiarlivecký blud, blud nevery a chorobná vzťahovačnosť. Bludy pretrvávajú aj niekoľko rokov po začatí abstinencie.
Alkoholická demencia
začína poruchami pamäti, neskôr prichádza k poklesu rozumových schopností (intelektu), až na úroveň tých najjednoduchších telesných funkcií (prijímanie potravy, nekontrolovateľné vylučovanie, vyjadrovanie svojich pocitov len smiechom a plačom...) a chorý končieva svoj život na uzatvorenom oddelení psychiatrie. Demencia býva veľakrát pokračovaním niektorej z popísaných alkoholových psychóz.